Tento článok je venovaný „tým druhým“. Venujem ho všetkým bytostiam, ktoré milujú jedlo, veľa jedla, ale kilá neúprosne pribúdajú. Schudnem, priberiem, pár dní/týždňov si dávam pozor na to, čo zjem, a potom opäť kolotoč. Hlavne v tomto dovolenkovom období to mnohí z nás pociťujú. Jamám napríklad najväčšie odhodlanie chudnúť vždy s plným žalúdkom alebo v kabínke v obchode. Niekde som čítala, vraj kabínky sú nasvietené a upravené tak, aby sme v nich vyzerali lepšie než obvykle. Hovadina.
Článkov o chudnutí je viac než dosť, no jedno je isté. S humorom ide všetko ľahšie, a preto by som vás rada rozveselila mojou básničkou.
Veľké brucho, stehná tučné,
chleba, keksy, jedlá múčne.
Ledva chodím, už sa gúľam,
do fitka sa nezatúlam.
Každý deň sa sťažujem,
sústo mrkvy prežujem.
Ráno schrúmem misku jabĺk,
potom chlípnem vody za glg.
Takto trpím každý deň,
sníva sa mi krásny sen.
Že som schudla desať kíl,
nepomôže stádo víl??
Cítim silu, víťazstvo,
ako vyhrať bohatstvo.
Ráno stúpam na váhu,
dalo mi to námahu.
Tri týždne sa mordujem,
fakt poctivo hladujem.
Výsledok už dáky vidím,
špeky padli, trochu cítim.
Toto treba osláviť,
idem si hneď navariť.
Niečo sladké, veď mám nárok,
veď snáď môžem, tak raz za rok!
Víkend je už pred nami,
nebudem jesťbanány!
Veď som hrdá ako makám,
odmením sa trochu hádam.
Dám si kúsok chleba, šunky,
na obed z kuracej plnky.
Po obede sladké žiadam,
všetko mi to chutí, badám.
Po pár dňoch sa znovu vážim,
jedlo si už tak nestrážim.
Oči mi snáď z jamok vyšli,
štyri kilá naspäť prišli!
